Malá obec Pustá Kert patrí do Hlohoveckého okresu. Či je ozaj Pustá? Nie, veď v nej život plynie ako po iných dedinách. Kde by bolo dnes pusto, všade je len borba o lepší a krajší zajtrajšok, spestrený s veselosťou mládeže, ktorá len bezstarostnosť hladá. Obyvateľov má 650, prevazná časť sú roľníci, ostatní robotníci a niektorí živnostníci. Náboženské ho vyznania sú tu rímsko katolíci a evanielického vyznania, ktorých je tu asi 6 rodín. Škola je dvojtriedna, katolíci tu majú svoj kostolík, faru však v Malom Bábe, kde je i notársky úrad a poštový úrad. Četnícka stanica je v Dvorníkoch. Majú však potravné družstvo a úverové družstvo. Národnosť je slovenská. Čo iné má vyrušiť pokojný život ľudí bez veľkých nárokov ako udalosť nad strašnú skutočnosťu, ktorá nesie sebou všetky brzdy, ktoré sa ľuďom stavajú do cesty. Slovo vojna bolo postrachom pokojného života, veselosti a radosti mladých i starých ponevač vojna znamená len smútok a smrť. Sú to tie ničivé slová, ktoré zalihajú na oltár vlasti a na lepšiu budúcnosť národa. Byť hrdinom, ktorého pamiatka v srdci národa navymizne je sa ťažko stať. Každý nárok má niečo krásne a na takýchto hrdinov je pyšný náš nárok má svojích hrdinov. Všetci majú možnosť byť hrdinovia v boji v povstaní. 29. august 1944 ostane dlho v pamäti u ľudí a budú sa na to pamätať i ďalšie pokolenia ktoré budú o tomto hovoriť. V tento deň vzniklo na Slovensku SNP.

V našej obci nebola organizovaná povstalecká činnosť ani ilegálne hnutie a to boli príčinou, že sa obyvatelia nezapojili do povstania. Ale predsa keď sa nenašla možnosť vstúpiť medzi partizánov synova obci narukovaní pri svojich vojenských jednotkách ako vojaci predali sa ku partizánskemu hnutiu. Mená ktorých uvádzame. Boli to Štefan Zajíček, Jozef Rajčo, Štefan Hlavina, Jozef Jankovič, Jozef Kušnír, Arnost Vojtech, Jozef Trnka, Štefan Konopa a František Kuracina. Konopa zomrel 8. apríla 1958 doma. Priniesol si z partizánskych bojov zápal podhrudnice, na ktorý bol už liečený v roku 1914 z aprvej vojny mal postrelené pľúca na pravej strana. Bol liečený v Budapešti v roku 1916. Ako partizáni boli zajatí a odvezení do Nemecka. Vrátili sa však všetcia po oslobodení z koncentračných táborov, kde prežili biedu a boi postihnutí aj na zdraví. Postoj obyvateľov za obsadenia Nemcami bol ľahostajný. Len najnutnejšie potreby boli poskytnuté nemeckým vojakom. K bližšiemu styku s týmito sa každý vyhýbal vediac ich úmyseľ ani sa nemoho inak ku ním chovať. V decembri prichádzali do dediny nemecké zálohy. Obyvatelia museli chodiť kopať zákopy pri dedine. Ján Šlahor, roľník, nechcel sa zúčastniť týchto prác, preto bol väznený v Nitre nemcami. Ján Hornáček, kováč bol väznený v Nitre. Odzbrojil nemeckého vojaka a takto získané zbrane ukryl pre seba. Vrátil sa až keď sovietska armáda oslobodila obec a Nemci opustili túto obec. Nemci sa voči obyvateľstvu nechovali nepriateľsky. Bývali väčšinou po domoch, lebo sa obávali partizánov. V škole bývali len tesne pred príchodom fronty a hlavne to boli chorí. Obyvatelia boli nútení odvážať Nemcov a pri tomto odvoze utratili i svoje kone ako i voze. 1. apríla 1945 front sa priblížil a už zavčas ráno sa zjavovali vojaci Červenej armády. Streľba trvala štyri hodiny. Po štyroch hodinách nemci odstúpili. Front, ktorý prešiel dedinou zanechal veľa škody. Boi aj obete na životoch. Padlo asi 5 nemeckých vojakov, jeden Rumun, civilov, ktorý pre svoju nepozornosť buli poranení, bolo asi 3. Obyvatelia povychádzali veľmi rýchlo z úkrytov, tešiac sa svojej slobode a rýchlo zabudli na hrôzy, ktor priniesol im front. V obchi bol okamžite ustanovený národný výbor, ten však bol veľmi skoro pozmenený, nakoľko v obci sa utvorili dve strany – a to komunistická strana a demokratická strana. Prevahu však mala strana Komunistická. Vo výbore boli zastúpené obe strany rovnakým počtom hlasov. Predseda sa stal zo strany komunistickej.

Záznam tento urobila riaditeľka Anna Halová